Povolanie učiteľky v materskej škole sa často spája s predstavou hier, pesničiek a bezstarostného detského smiechu. Čo sa však stane, keď sa tento svet stretne s realitou sociálne znevýhodneného prostredia, jazykovou bariérou a hlboko zakorenenou nedôverou?
Adriana Makó Gerová je riaditeľkou materskej školy pre rómske deti a tomuto poslaniu sa venuje už 16 rokov. V podcaste „Bifľoš & Rebel “ sa podelila o svoje skúsenosti, ktoré sú na míle vzdialené od bežných predstáv.
„Zamknite dvere a nejako to prečkajte.“ Šokujúca rada na úvod.
Keď Adriana ako začínajúca učiteľka nastúpila do praxe, jej prvou úlohou bolo zastupovať kolegyňu v čisto rómskej triede. S obavami a neistotou očakávala rady od skúsenejšej pedagogičky. To, čo počula, ju však šokovalo a dokonale vystihovalo vtedajší prístup k týmto deťom.
„Prečkať za dverami kým sa uplakané rómske deti ktoré vám nerozumejú utíšia.“
Dnes jej práca nie je o pasívnom „prečkaní“, ale o neustálom prúde hier a aktivít. Vie totiž, že jej deti nedokážu sedieť dvadsať minút pred interaktívnou tabuľou. Všetko sa musí diať cez hru, pohyb a zážitok.
Deti sú v poriadku. Skutočná práca je s rodičmi.
Jedným z najprekvapivejších poznatkov je, že najväčšou výzvou v rómskej škôlke nie sú samotné deti. Skutočný a neustály boj sa odohráva na inom poli – pri budovaní dôvery a spolupráce s rodičmi, ktorí často prichádzajú s nedôverou voči „gadžovkám“ a s malým záujmom o vzdelanie.
Tento pohľad mení tradičnú rolu pedagóga. Z učiteľa sa stáva komunitný pracovník a diplomat, ktorého hlavnou úlohou je aktívne dokazovať, že mu na deťoch naozaj záleží. Nestačí to povedať, treba neustále ukazovať, že ich deti majú rady, že ich dokážu objať a že sú tam pre celú rodinu. Až potom sa môže začať skutočná pedagogická práca.
Dôveru si nevybudujete v triede, ale v bielom kabáte uprostred osady.
Ako si teda získať dôveru komunity, ktorá je prirodzene uzavretá a nedôverčivá? Určite nie formálnymi stretnutiami v riaditeľni. Adriana a jej kolegyne pochopili, že musia vyjsť zo svojej komfortnej zóny a ísť priamo tam, kde ich rodičia a deti žijú.
Jeden z najsilnejších príkladov je príbeh, keď sa učiteľky spontánne rozhodli ísť koledovať priamo do rómskej osady. Zatiaľ čo v dedine stretli len pár ľudí, osada žila. V hnusnom, mrazivom počasí, plnom blata, boli všetci vonku, spoločne. Tieto neformálne gestá sú pri budovaní vzťahov účinnejšie než akékoľvek oficiálne metódy.
4. Štátny program? Zabudnite. Začíname od farieb a počítania do desať.
Ďalšou veľkou výzvou je obrovská priepasť medzi štátnymi osnovami a realitou. Rómske deti prichádzajú do škôlky často až ako päťročné, no kvôli jazykovej bariére a nedostatku podnetov sú na mentálnej úrovni dvoj- až trojročných detí.
Štátny vzdelávací program, nastavený pre deti z podnetných rodín, je pre nich prakticky nesplniteľný. Učiteľky tak museli prehodnotiť svoje priority. Hlavným poslaním je uľahčiť im vstup do základnej školy, aby neboli hneď na začiatku odsúdené na neúspech. Je to ukážka nevyhnutného pragmatizmu, kde sa ciele musia prispôsobiť reálnym potrebám detí, nie abstraktným osnovám.
Najlepšia adaptácia začína ešte pred nástupom do škôlky.
September býva v škôlkach plný plaču a stresu. V Adrianinej škôlke však našli inovatívny spôsob, ako tomuto problému predchádzať. V spolupráci s komunitnými „rozvojovými tímami“ organizujú neformálne stretnutia pre matky s deťmi, ktoré do škôlky ešte len nastúpia.
Popoludní, zatiaľ čo sa deti hrajú s asistentkami v jednej triede a zvykajú si na nové hračky a tváre, ich matky majú v druhej miestnosti vlastný program. Prínos je obrovský. Keď tieto deti nastúpia v septembri „naostro“, neprichádzajú do cudzieho sveta. Strach a plač sú minimálne, pretože škôlku a učiteľky už dobre poznajú. Ide o skvelý príklad proaktívnej a empatickej práce, ktorá rieši problém ešte predtým, než naplno vznikne.
Príbeh Adriany Makogerovej a jej tímu ukazuje, že práca učiteľky v náročnom prostredí ďaleko presahuje bežnú definíciu tohto povolania. Je to misia zameraná na budovanie mostov, prejavovanie empatie a dávanie šancí deťom, ktoré štartujú do života z oveľa horšej pozície.
Ak si chcete vypočuť tento obohacujúci rozhovor a dozvedieť sa viac, kliknite TU
Kliknutím na tlačidlo „Odoberať novinky““ súhlasíte so spracovaním osobných údajov. Vaše osobné údaje (meno, e-mailová adresa) sú u mňa v bezpečí a budem (LearnWave s.r.o., Podhorany 250, 082 12 Podhorany, IČO 55936245) ich spracovávať podľa zásad ochrany osobných údajov, ktoré vychádzajú zo slovenskej a európskej legislatívy Zásady ochrany osobných údajov. Stlačením tlačidla vyjadrujete svoj súhlas s týmto spracovaním potrebným na zapísanie sa na čakaciu listinu a ďalších e-mailov odomňa, ktoré sa budú týkať súvisiacich tém z oblasti tvorby atestačných portfólií a príprav na vyučovacie hodiny. Svoj súhlas môžete kedykoľvek odvolať kliknutím na tlačidlo ODHLÁSIŤ v každom zaslanom e-maily.