Zbojníci čo nosia samé jednotky - LearnWave

Nosí vaše dieťa domov samé jednotky, no v poznámkach svietia vety o vyrušovaní a neposednosti? Nie ste v tom sami. Tento paradox inteligentného „zbojníka“ je pre mnohých rodičov a učiteľov zdrojom každodennej frustrácie. Čo ak sa za týmto správaním skrýva viac, než len obyčajná neposlušnosť?

Odpovede na tieto otázky sme hľadali v rozhovore so špeciálnou pedagogičkou Tereziou Bistikou, ktorá sa dlhodobo venuje práci s deťmi so špeciálnymi potrebami, ako aj školeniam pedagógov a rodičov.

Hyperaktivita je relatívna: Niekedy je problém v našom uhle pohľadu

To, čo vnímame ako „hyperaktivitu“, nemusí byť len vlastnosť dieťaťa. Často je to výsledok interakcie medzi dynamikou dieťaťa a osobnosťou samotného pedagóga. Špeciálna pedagogička Terezia Bistika vysvetľuje, že naša vlastná povaha výrazne ovplyvňuje, ako hodnotíme správanie v triede.

Upozorňuje na to, či ako učitelia nehodnotíme správanie dieťaťa príliš prísne len preto, že nezapadá do nášho osobného temperamentu?

Najlepšiu prognózu majú práve „hyperaktívne“ deti, ak dostanú správnu podporu

Hoci to môže znieť paradoxne, práve deti, ktoré v detstve vykazovali prvky hyperaktivity a nesústredenosti, majú podľa skúseností Terezie Bistiky často veľmi dobrú životnú prognózu. Tento úspech však nie je náhodný a stojí na dvoch kľúčových pilieroch.

Prvým je intuitívny prístup učiteľa, ktorý dokáže s dieťaťom pracovať bez toho, aby ho neustále škatuľkoval. Druhým je podpora rodičov, ktorí chápu „inakosť“ svojho dieťaťa, netlačia ho do priemeru a namiesto toho ho aktívne podporujú v oblastiach, v ktorých zároveň vykazuje talent.

Hojdanie na stoličke a žmolenie vecí nie je neposlušnosť, ale stratégia na prežitie

Spomínate si na chaos počas prestávky? Pre dieťa s neurovývinovou nezrelosťou je to extrémna záťaž. Kývanie sa na stoličke, ohryzovanie ceruzky, žmolenie trička či neustále kreslenie si do zošita nie sú preto prejavmi neposlušnosti, ale podvedomými stratégiami, ako sa z tohto „ruchu a nepokoja“, ako ho nazýva expertka, zregulovať späť do stavu sústredenia.

Namiesto okamžitého zakazovania je preto účinnejšie zvážiť povolenie tichých senzorických pomôcok. Antistresová loptička, naťahovacia guma alebo iný malý predmet v ruke môže dieťaťu pomôcť zregulovať sa bez toho, aby rušilo ostatných.

Rodičia, neškatuľkujte svoje dieťa hneď na začiatku

Máte doma dieťa, ktoré vnímate ako náročnejšie, a chystá sa do školy či škôlky? Možno vás prekvapí rada, aby ste pri prvom stretnutí hneď neinformovali učiteľa o tom, že „máte hyperaktívne dieťa“ (pokiaľ, samozrejme, dieťa nemá diagnózu a nepotrebuje oficiálne podporné opatrenia).

Dôvod je jednoduchý: dajte dieťaťu šancu na čistý štít a učiteľovi možnosť vytvoriť si vlastný, nezaťažený názor. Až keď učiteľ sám iniciuje rozhovor o náročnejšej práci s dieťaťom, je správny čas podeliť sa o relevantné informácie z jeho minulosti.

Problémy sa najviac ukážu počas prestávok, nie na hodine

Ak chce učiteľ lepšie pochopiť dieťa s podozrením na neurovývinovú nezrelosť, mal by ho pozorovať najmä počas neštruktúrovaných aktivít. Problémy sa totiž najviac prejavujú cez školské prestávky.

Počas vyučovacej hodiny majú deti jasne dané hranice a pravidlá. Cez prestávku si však musia samy regulovať čas, emócie a sociálne interakcie, čo je pre ne extrémne náročné. Práve tu vznikajú konflikty a situácie, z ktorých sa nedokážu rýchlo zregulovať späť do pokoja.

Hotová domáca úloha môže skrývať trojhodinový boj

Pre učiteľa je hotová domáca úloha znakom zvládnutého učiva. Pre rodinu však môže byť výsledkom trojhodinového boja, ktorý zanechá vyčerpaných rodičov aj dieťa. Realita v rodine môže byť úplne iná, než sa javí z úhľadne napísaného zošita.

Preto je dôležité, aby sa pedagógovia aktívne pýtali rodičov nielen na výsledok, ale aj na samotný proces. Ako sa dieťaťu doma učí? Má motiváciu? S čím najviac bojuje? Odpovede na tieto otázky môžu odhaliť skutočný obraz o tom, ako dieťa učivo zvláda.

Namiesto tlaku a kritiky pred triedou skúste individuálny prístup

Čo robiť ako „prvú pomoc“, keď dieťa na hodine nespolupracuje, odloží pero a pozerá von oknom? Prvá a najdôležitejšia zásada je prestať ho neustále napomínať a komentovať pred celou triedou. Vety ako „píš!“, „sústreď sa!“ alebo „prečo zase nepracuješ?“ situáciu len zhoršujú, pretože žiadne dieťa nechce byť neúspešné.

Oveľa efektívnejšou alternatívou je tichý, individuálny prístup. Učiteľ by mal prísť k lavici dieťaťa a osobne sa opýtať: „Potrebuješ pomôcť?“ Odpoveď dieťaťa, či už je to „neviem“ alebo „už nechcem pracovať“, je veľmi dôležitý diagnostický znak. Otvára totiž dvere k skutočnému problému, ktorý sa môže skrývať za jeho správaním – od kognitívneho preťaženia až po emocionálnu nepohodu

Za náročným správaním dieťaťa, ktoré je zároveň inteligentné a šikovné, sa často neskrýva vzdor, ale jeho úprimná snaha vyrovnať sa so svetom, ktorý je preň príliš rýchly, chaotický alebo náročný na spracovanie. Spolupráca medzi rodičom a učiteľom, pozorné sledovanie dieťaťa a individuálny prístup dokážu vytvoriť prostredie, v ktorom môže naplno rozvinúť svoj potenciál.

Načerpajte inšpiráciu a vypočujte si tento celý podcast TU

Akú jednu malú zmenu môžete vo svojom prístupe urobiť ešte dnes, aby ste lepšie porozumeli tomu, prečo sa vaše dieťa alebo žiak správa tak, ako sa správa?

Kliknutím na tlačidlo „Odoberať novinky““ súhlasíte so spracovaním osobných údajov. Vaše osobné údaje (meno, e-mailová adresa) sú u mňa v bezpečí a budem (LearnWave s.r.o., Podhorany 250, 082 12 Podhorany, IČO 55936245) ich spracovávať podľa zásad ochrany osobných údajov, ktoré vychádzajú zo slovenskej a európskej legislatívy Zásady ochrany osobných údajov. Stlačením tlačidla vyjadrujete svoj súhlas s týmto spracovaním potrebným na zapísanie sa na čakaciu listinu a ďalších e-mailov odomňa, ktoré sa budú týkať súvisiacich tém z oblasti tvorby atestačných portfólií a príprav na vyučovacie hodiny. Svoj súhlas môžete kedykoľvek odvolať kliknutím na tlačidlo ODHLÁSIŤ v každom zaslanom e-maily.